Rok 1500 až 900 pred n.l.
Prvými saunami, ktoré sa vtedy objavili, boli vykurované drevené fínske obydlia na zimu. Tieto domčeky boli bez komínov. V strede tohto obydlia bola spravená jama, v ktorej boli na peci umiestnené zahriate kamene. Typická vlastnosť kameňov je to, že ich je možné zahriať na vyššiu teplotu a dokážu si uchovať toto teplo dlhší čas.
Potná miestnosť a parný kúpeľ
Neskôr sa objavila tzv. „potná miestnosť“ známa aj ako „dymové sauny“. Stavali sa v priestoroch mimo svojich vlastných domčekov. Ich základom bola „ruinová pec“ (obdobie 400 až 700 pred n.l.), v ktorej boli poukladané horúce a rozpálené kamene. Prišlo sa na to, že práve voda je schopná zahriať tieto kamene ešte viac. Preto sa tieto kamene polievali vodou. Vytvoril sa dym, ktorý potom cirkuloval priamo vo vnútri priestoru. Dym sa však neviedol odtiaľ preč, keďže vetranie tu nebolo zabezpečené. Po procedúre saunovania nasledovalo ochladenie. Na to sa používali potoky alebo jazerá. Tento typ vtedajšej sauny využívali v Ázii, v Severnej a strednej Amerike, ale takisto aj v Európe.
Parný kúpeľ má svoj pôvod v Grécku. V Ríme boli pomenované ako „Thermale“. Tento názov poznáme aj dnes ako napríklad termálne kúpele. Predstavovalo to pobyt v teplom vzduchu, za ktorým nasledoval kúpeľ v studenej vode.
Ruská baňa
Jej podoba bola takmer zhodná s tou, akú poznáme dnes. Sauna sa jednorazovo vopred predhrievala pecou na drevo. Predtým ako sa do nej vstúpilo, musel byť dym odvedený preč. Dosiahlo sa to tým, že sa vyvetralo. Potom sa mohlo začať saunovanie. Tým, že sa kamene polievali vodou, sa dala dosiahnuť ešte vyššia teplota v saune.
Okrem toho sa začali pri saunovaní používať rôzne pomôcky ako napríklad metlička najčastejšie z dubového alebo brezového lístia a takisto aj vetvičky. Účelom týchto vetvičiek bolo rozháňanie horúceho vzduchu po saune a takisto šľahanie po tele týmito vetvičkami.
Súhrn storočí
V 18. storočí sa objavili saunové pece na drevo.
V 19. storočí prišiel na rad samostatný tehlový komín, ktorý sa začal používať. K nemu bola bola pristavaná pec.
V 20. storočí sa objavujú prvé plechové saunové pece. Tie sú kombinované s nádržou na vodu.
Prvé elektrické pece vznikli vo Fínsku okolo 50. roku 19. storočia. Odtiaľ sa začali následne predávať. Práve Fínsko sa považuje za svetovú veľmoc, čo sa týka saunovania.
Od histórie podnes
Z histórie tak môžeme vidieť veľký a výrazný posun v tom, ako sa saunovanie a s ním spojené vtedajšie sauny postupne vyvíjali. Prešlo sa od rôznych zdrojov tepla, ktoré sa používali ako drevo, elektrina a solárna energia po viaceré typy sáun. Takisto sa zaznamenal posun v použitých technológiách.
O tom, že saunovanie má blahodárny účinok pre zdravie človeka nie sú žiadne pochybnosti. Pravidelná návšteva sauny môže byť takisto aj formou životného štýlu pre veľa aktívne založených ľudí, ktorí sa starajú o svoje telo a zdravie. Mnohí z nás si jej účinky nevie vynachváliť, a preto sa do nej vždy vraciame.
